STÉVIA - prírodné sladidlo

Stévia prírodné sladidlo Stévia je drobný kríček rastúci v tropických oblastiach Brazílie a Paraguaja. Poznáme ju aj pod menom Stevia rebaudiana či Eupatorium rebaudianum. Táto nenápadná rastlinka je však veľkým strašiakom pre výrobcov umelých sladidiel či inej chémie určenej pre konzumáciu. Prečo je tomu tak?

Pretože Stévia:
  • je omnoho sladšia, presnejšie 20 až 30 krát sladšia ako cukor, ale na rozdiel od cukru je ideálna pre diabetikov, pretože je nízkoenergetická a nezaťažuje organizmus
  • glykozidy steviolu pomáhaju stabilizovať hladinu cukru v krvi, čím dokážu byť veľmi užitočným podporným prostriedkom pri cukrovke druhého typu!
  • Stévia urýchľuje regeneráciu po rôznych zraneniach, tkanivo však nezostáva zjazvené
  • pomáha aj pri problémoch v ústnej dutine, pretože ničí baktérie, ktoré spôsobujú zubný kaz
  • pomáha zlepšovať prirodzené trávenie, je sladká, ale nemá žiadne kalórie, takže je vhodná aj pri diétach a nezvyšuje hmotnosť, naopak, pomáha ju udržiavať
  • pomáha aj pri problémoch s pleťou
  • je účinná i pri bunkovom metabolizme, zvyšuje energetickú hladinu a zhutňuje svalstvo
  • okrem toho zmierňuje aj chuť na tabak či alkohol
Z tohto vyplýva, že Stévia je jedinečná rastlinka s úžasnými vlastnosťami a blahodarnými účinkami pre ľudský organizmus!

Ako sme už v úvode spomenuli, Stévia rastie na hranici medzi Paraguajom a Brazíliou. Indiáni žijúci v tejto oblasti ju používajú od nepamäti a hovoria jej „ká-hi“. Pretože je sladká, dochucujú si ňou čaj, najmä Maté, ale využívajú i jej liečivé účinky. Drobný krík Stévie rastie a dospieva asi 14 až 17 týždňov, potom je z neho možné získať až pol kila sušiny ročne. Tento objem sušených sladkých lístkov sa rovná asi 100 až 150 kilogramom cukru. Aj u nás je možné pestovať túto vzácnu rastlinku, avšak pri teplote 5 až 10 °C korienky zamŕzajú. Preto je lepšie pestovať ju v kvetináčoch či skleníkoch.

Prečo a odkiaľ sa zobral taký tlak proti používaniu Stévie?

Pôvod či zdroj odporu by sme mali asi hľadať v jednej americkej vládnej agentúre, ktorej úlohou je starostlivosť o zdravú stravu a spoľahlivosť liekov, a to na území USA. Avšak namiesto toho, aby sme my Európania používali vlastné kritériá, preberáme ich slepo od Američanov, ktorí sú však ekonomicky motivovaní, aby užitočné a prospešné utlačili do úzadia. Či už je za automatickým preberaním legislatívy lenivosť, alebo snaha ušetriť, nevieme, ale oberali sme sa tak o mnohé zdraviu prospešné látky, ktoré boli z istých dôvodov utláčané.

Stévia dnes

Rastlinka Stévia je až 30 krát sladšia ako cukor, usušené lístky sú dokonca ešte sladšie. Má antibakteriálne a protivírusové účinky, pomáha pri regulácii cukru, stabilizuje krvný tlak, pomáha pri množstve kožných problémov, dokáže predchádzať vzniku zubného kazu. Aj napriek tomu, že je sladká, neobsahuje takmer žiadne kalórie či uhľohydráty. Preto je Stévia ako sladidlo priam stvorená pre diabetikov, ale nielen pre nich. Využívať by ju mali aj obézni ľudia a vlastne každý človek, ktorému záleží na svojom zdraví. Avšak konzumácia listov Stévie je stále rozhodnutím Európskej komisie (2000/196/ES) zakázaná.
 

Prečo sa Stévia sťahovala z trhu?


Kto môže za to, že sa Stévia začala sťahovať z trhu? U nás, teda na Slovensku, nie je Stévia taká známa ako v zahraničí. Ideálna je pre diabetikov, ale aj pre všetkých, ktorí chcú žiť zdravo.

Európska komisia (2000/196/ES) zastavila rozširovanie tejto sladkej rastlinky. Ako dôvod uviedla nedostatok štúdií o neškodnosti rastlinky a odvolala sa na americké agentúry.

Následne na to sa Stévia začala sťahovať z trhu v Nemecku. A aj napriek tomu, že Švajčiarsko nie je krajinou Európskej únie, sťahovala sa aj z tohto trhu. Predaj Stévie úplne zastavili.

Prečo úrady nepostupujú takto aj v prípade rafinovaného bieleho cukru? Nebolo snáď už dosť publikovaných štúdií, ako aj kníh o jeho škodlivosti, ba až nebezpečnosti na ľudský organizmus? A aj napriek tomu, ako nám biely cukor škodí ho stále vo veľkej miere používame...

Je za tým naozaj len silný lobbing výrobcov bieleho jedu a umelých sladidiel, ktorí sa boja sily Stévie? To stojí za zamyslenie, no nie?
 

Vy ste o nej ešte nepočuli? Viete, prečo?

Stévia prírodné sladidlo
Jedna „nemenovaná“ firma podala totiž u FDA (Food and Drug Administration) obchodnú žalobu. Išlo o to, že spoločnosť Celestial Seasonings herbal tea vyrábala čaj so Stéviou. FDA jej okamžite zakázala výrobu a skonfiškovala všetok takto „pančovaný“ čaj. FDA zhabala aj zásoby Stévie spomínanej firme, ale aj iným ďalším a spálila ich. Toto sa udialo koncom osemdesiatych rokov.

Výrobky zo Stévie boli zaradené medzi kontrolované látky, v legislatíve FDA je Stévia označená ako „nebezpečná potravinová prísada“. Jej neškodnosť, ba dokonca prospešnosť pre ľudský organizmus však dávno predtým potvrdili japonskí vedci. FDA odmietla prezradiť, kto obchodnú žalobu podal, avšak je isté, že to bola jedna spoločnosť vyrábajúca syntetické sladilo aspartam. Otázkou je, čo ochraňuje úrad pre potraviny a lieky? Zisky veľkej spoločnosti či zdravie občanov?

FDA, teda úrad pre kontrolu potravín a liekov v roku 1995 zrušil zákaz dovozu Stévie z roku 1991. Stévia a produkty z nej sú však označované ako potravinový doplnok a nie ako sladidlo. Aj napriek tomu je Stévia stále vedená ako „neschválená potravinová prísada“. Smiešne, že? Ponúkame vám úryvok z upraveného vyhlásenia:

"Ak je Stévia označená na etikete ako sladidlo či príchuť, a teda je použitá pre technický efekt v potravinovom doplnku, nepovažuje sa za spoľahlivú potravinovú prísadu. Ak však nie je na etikete uvádzaná, nevzťahuje sa na ňu opatrenie pre potravinové doplnky podľa zákona FDA."

Aby sme to lepšie vysvetlili. Ak je Stévia napísaná na etikete, je to nelegálne, ak tam napísaná nie je, je to ok.

Prečo by mala byť Stévia považovaná za „nebezpečnú“?
Stévia prírodné sladidlo
Na to vlastne nie je žiadny dôkaz. Nikto nikdy nepreukázal škodlivosť Stévie, práve naopak. Aby sme to dokázali, uvedieme, že Jeffrey Goettemoeller v knihe Stévia Sweet Recipes, a teda v preklade Sladké recepty zo Stévie napísal, že Stévia bola mnohokrát testovaná na toxické látky či iné škodliviny, ale žiadny test ich nikdy nepreukázal. Dokonca sa nenašiel ani len náznak toho, že by Stévia obsahovala nejaké škodliviny. Okrem toho Goettemoeller poukazuje aj na domorodcov z Južnej Ameriky, ktorí Stéviu používajú už po stáročia. Okrem týchto domorodcov používajú Stéviu aj v ďalších krajinách, a to za posledných 20 rokov a nikto nikdy nenahlásil nejaké nepriaznivé účinky. Dokonca Japonci považujú túto rastlinku za najpopulárnejšie nekalorické sladidlo s trhovým objemom 40 percent.

V tvrdení, že Stévia nie je škodlivá sa opierame aj o vyjadrenie doktora Raya Saheliena, ktorý napísal knihu The Stevia Cookbook. Uvádza v nej, že neexistuje žiadna správa či iná informácia o tom, že by bola Stévia toxická. Okrem toho sa glykozidy steviolu - sladivé látky extrahované zo Stévie pridávajú aj do Coly, žuvačiek, dezertov i iných potravinárskych produktov v Japonsku, a to od polovice sedemdesiatych rokov. Počas doby využívania tohto nekalorického sladila zo Stévie Japonci nezaznamenali žiadne negatíva či nepriaznivé reakcie. Rovnako tomu je aj na území USA.
Stévia prírodné sladidlo Sahelien vo svojej knihe uvádza aj jednu štúdiu, ktorú vykonal japonských Národný inštitút zdravia so sídlom v Tokiu, a to v roku 1997. Vedci tohto inštitútu skúmali rakovinotvorné účinky Stévie na potkanoch. Avšak zistili, že Stévia nijako nepriaznivo na potkany neúčinkovala a už vôbec nemala rakovinotvorné účinky.

Výskumu Stévie a jej extraktov sa venoval aj vedec a bylinkár doktor Daniel Mowrey. Ten vo svojej publikácii uvádza, že Japonci vykonali množstvo testov, kde sledovali toxicitu Stévie či steviozidov, ktoré táto rastlinka obsahuje. A dospeli k záveru, že žiadna sledovaná látka ešte nemala toľko negatívnych výsledkov na toxicitu ako práve Stévia. Testované boli aj extrakty zo Stévie a výsledok bol negatívny. Táto bylinka nemá vplyv na hmotnosť, príjem potravy, ani na bunky či bunkové membrány, ani na enzýmy, nič. Rovnako sledovali aj vedľajšie účinky či rakovinotvorné látky, ale nič sa nenašlo.

FDA a jej kontrole dovozu Stévie sa vysmieva aj predseda Herb Research Foundation Rob McCaleb. O Stévii sa vyjadruje ako o bojujúcej bylinke, pretože aj napriek tomu, že desiatky vedcov a nespočetné množstvo potvrdení po celom svete, nevynímajúc Japonsko, potvrdilo absolútnu nezávadnosť Stévie a steviozidov, o svoje miesto vo svete musí stále bojovať nielen s FDA.

Rob McCaleb si myslí, že tu už nejde o starostlivosť o ľudské zdravie, ale o to, že Stévia je naozaj sladká a veľmi ľahko môže vytlačiť nielen z obchodov, ale aj výrobných závodov všetky ostatné sladidlá.
Podľa Roba McCaleba je problém v tom, že niekto jednoducho presvedčil FDA, aby mu pomohla zabrániť dostať Stéviu na trh. Smiešne je však to, že FDA v roku 1994 povolil Stéviu ako potravinový doplnok, ale súčasne ju označil za nezákonnú v potravinách či ako zložku potravín. Bohužiaľ, agentúra sa týmto tvrdením zosmiešňuje, pretože na jednaj strane hovorí, že niečo, čo je doplnkom výživy je zdravé, ale ak je to v jedle, už to zdravé nie je.

Podobné faux pas sa FDA už v minulosti stalo, a to aj napriek tomu, že ich pred tým varoval bývalý komisár FDA Dr. Frank Young. Viedol ho k tomu jeden bývalý proces, kedy agentúra uvádzala, že ženšenové kapsule sú nebezpečné, ale ženšenový čaj je zdravý, ak je označený ako potravinový doplnok. Dá sa povedať, že pri Stévii je to naopak. Ak je uvádzaná ako výživový doplnok, je v poriadku, ale ak je ako potravina, tak už zdravá nie je. Rob McCaleb dodáva, že „...na to jednoducho nemám slov...“
 

Možno je už načase, aby Stévia ukázala, čo dokáže.


Stévia prírodné sladidlo Je toxická či naopak úplne neškodná?

O tom, ako nás a naše zdravie ovplyvňujú megakoncerny zarábajúce na chemických produktoch a umelých sladidlách.

Boj Stévie s FDA, ktorá zakázala knihu "Varíme zo Stévie".

Začalo sa to v roku 1980, kedy sa na trh dostala náhrada za „potenciálne rakovinotvorný sacharín“ aspartám. Sacharín bol dovtedy, samozrejme, „úplne neškodný“, ale teraz sa niekomu hodilo, aby bol z trhu stiahnutý. FDA, a teda Úrad pre kontrolu potravín a liekov, Stéviu a jej rozvoj tlmil, ako to len šlo. Avšak pod tlakom verejnosti, ale aj zástancom zdravej výživy, vyšiel v novembri 1994 zákon, podľa ktorého je možný nákup a predaj Stévie ako potravinového doplnku. Stévia ako potravina či prísada do jedla bola však naďalej zakázaná. Veľmi prísne bolo aj označovanie Stévie a produktov z nej. Prečinom bola už aj voda zmiešaná so Stéviou a takýto produkt by bol okamžite stiahnutý z trhu. Boj Stévie očistiť sa v očiach FDA bol naozaj ťažký. Viac sa o tomto spore dočítate aj na internete v článku "The Stevia Story", a teda príbeh o neuveriteľnej sladkosti a machináciách" od Lindy aBilla Bonvie a Donny Gates.

Distribútor kuchárskej knihy Varíme zo Stévie sa počas tohto boja dopustil „strašného“ zločinu...

FDA nariadila likvidáciu

Riaditeľ spoločnosti Stevita, ktorá mala na starosti distribúciu Stévie, dostal 19. mája 1998 fax z miestnej dallaskej kancelárie FDA, v ktorom je príkaz na zabavenie a zničenie spomínanej kuchárskej knihy, ako aj ďalšej literatúry. Vo faxe bolo ďalej uvedené, že sa musí spísať aktuálny register či zoznam literatúry, a to dokonca vyšetrovateľmi úradu, ktorí budú zároveň svedkami likvidácie kuchárskej knihy. Taktiež FDA písala, že výrobky zo Stévie, či už vo veľkoobchodoch, alebo v jednotlivých obchodoch spolu s kuchárskou knihou a ďalšou literatúrou porušujú federálny zákon o potravinách, liekoch a kozmetických výrobkoch. Vraj porušujú paragraf 409 a podľa paragrafu 402 tohto zákona budú aj zničené. Nepripomína vám to hon na čarodejnicu a jej upálenie, avšak v 20. storočí?

Ďalšie absurdity...

Kuchársku knihu obhajovala aj Marie Nash Stoddard, a to v článku, ktorý bol uverejnený v júni 1998. Položila v ňom niekoľko otázok, a to či autor knihy nabáda k terorizmu, či kniha obsahuje nejakú pornografiu, či snáď píše, ako si pripraviť LSD či kokaín??? Samozrejme, že nie! Tak prečo sa k nej pristupuje ako k niečomu zlému? V knihe boli len všeobecné informácie o Stévii, historický prehľad, spôsoby využívania a vedecké štúdie. Stévia v nej bola prezentovaná ako bezpečné nekalorické bylinné sladidlo a to bolo kameňom úrazu. FDA a ich zákony totiž uvádzajú, že Stévia môže byť predávaná ako výživový doplnok, ale nie ako sladidlo.

Spoločnosť Stevita sa však nevzdávala a s FDA viedla niekoľko rokovaní. FDA dokonca vykonala raziu, kde pátrala po kuchárskej knihe a ďalšej literatúre. Údajne však predávanie knihy nie je protizákonné, ale kniha nesmie byť umiestnená vedľa doplnkov zo Stévie. Problém bol, podľa FDA, aj v tom, že Stevita porušila zákon o etiketovaní...

Pracovníci agentúry vykonávali inventúru, ale keď začali rokovať s riaditeľom Stevity o zničení knihy, prišli aj reportéri miestnej televízie. Samozrejme, v tej chvíli pracovníci agentúry zmiernili tón. Chceli však vedieť, prečo sú prítomní aj redaktori. Na to im riaditeľ odpovedal, že prišli natočiť, ako budú páliť kuchársku knihu. Ale pozor! Pracovníci FDA oznámili, že oni nebudú tí, ktorí knihu spália, ale bude to spoločnosť Stevita. Riaditeľ ich však informoval, že on to určite neurobí, pretože nemá povolenie od miestnych hasičov.

Pracovníci ostali v rozpakoch, radili sa a následne telefonovali do FDA. Potom označili všetky knihy dátumom, aby bolo jasné, ktoré boli vytlačené a zaevidované. Takéto knihy však už neboli „nové“ a nemohli ísť do predaja. Toto všetko sa dialo bez akéhokoľvek súdneho príkazu, ktorý by povolil zničenie súkromného majetku.

Ako tento spor dopadol?

FDA uzavrela sklady spoločnosti Stevita, a tým vlastne spoločnosť nemohla knihy predávať. Povolenie dostala až po dlhom súdnom spore, ale Varenie zo Stévie už nepredávala...